Numizmatická obálka Postojska Jama

Jaskyňa Postojna sa nachádza v juhozápadnom Slovinsku v krasovej krajine tvorenej vápencom. Jej rozvetvený systém chodieb vznikol pôsobením rieky Pivka, ktorá vstupuje do podzemia a počas dlhých období rozpúšťala vápenec. Kvapľové útvary a ďalšie sintrové formácie naopak vznikajú vtedy, keď voda obsahujúca vápnik zanecháva v dutinách minerálne usadeniny. Región patrí do širšieho okolia slovinského krasu, ktorého názov krajiny sa stal medzinárodným označením pre príslušné geologické útvary.

Letopočet 1213 neoznačuje objavenie jaskyne v pravom zmysle slova. Ľudia poznali a navštevovali prinajmenšom ľahšie prístupné časti už skôr. Základom výročia je skôr najstarší známy návštevnícky nápis v časti jaskyne, ktorá sa dnes nazýva „Chodba starých podpisov“. Takéto vyryté mená a letopočty dokladajú využívanie jaskyne dávno pred začiatkom organizovaného cestovného ruchu.

V 17. storočí jaskyňu opísal kraninský učenec Johann Weichard von Valvasor. Rozhodujúci krok k jej ďalšiemu sprístupneniu prinieslo v roku 1818 objavenie dovtedy neznámych jaskynných priestorov Lukom Čečom, ktorý počas príprav na návštevu významného hosťa pôsobil ako zapaľovač lámp. Už v nasledujúcom roku sa začali pravidelné návštevy. V 19. storočí boli vybudované chodníky, osvetlenie a jaskynná železnica. Postojna sa tak už v ranom období rozvinula na turisticky sprístupnený jaskynný systém.

Jaskyňa je tiež miestom výskumu podzemných životných priestorov. K jej faune patrí slepý jaskynný mlok, obojživelník dinárskeho krasu prispôsobený trvalému životu v tme. Ďalšie bezstavovcové jaskynné živočíchy prispeli k tomu, že sa Postojna stala výskumným miestom speleobiológie.

Pre Slovinsko spája Postojna prírodné prostredie, dejiny cestovného ruchu a vedecké skúmanie krasových javov. Zachovaný nápis poskytol jasne datovateľný podnet na pripomenutie tohto národného prírodného a kultúrneho dedičstva na pamätnej minci.